Ako predajcu nadchnúť pre produkt?
Nejdem diskutovať o tom, či predajca má alebo nemá mať nadšenie pre svoj produkt. Je jasné, že ak predajca nie je presvedčený o svojom produkte, predá ho len veľmi ťažko.
Dobre, ale čo ak máte v tíme predajcu, ktorý s vašim produktom nie je stotožnený?
Tu je 6 tipov ako na to:
- nech ho sám najprv používa alebo vyskúša (nie je nad osobnú skúsenosť),
- predveďte mu, ako sa vyrába,
- vezmite ho k spokojným zákazníkom, nech mu sami povedia, prečo sú s vašim produktom spokojní a čo im jeho používanie prináša (to je ale paradox – nechať zákazníka „predávať“ produkt predajcovi 🙂
- dajte mu prečítať recenzie a hodnotenia od spokojných zákazníkov,
- vytiahnite z neho všetky otázky alebo výhrady voči produktu a zodpovedzte ich,
- nakoniec ho nechajte vysvetliť vám, čo váš produkt prináša vašim zákazníkom a prečo sa ho oplatí kúpiť. Toto by totiž mal potom robiť aj so zákazníkmi…
Máte iba dve možnosti – buď v predajcovi iskru pre váš produkt zapálite, alebo ho nemôže predávať. Ak sa vám napriek vyššie uvedeným opatreniam u predajcu nepodarí získať nadšenie pre váš produkt, rozlúčte sa s ním. Alebo mu dajte predávať niečo iné, ak je taká možnosť…
Pozor – nenechajte sa opiť rožkom! Takýto predajca môže byť aktívny a občas môže niečo predať. Ale len v prípade, že sa zákazník pre váš produkt nadchne sám a chce ho kúpiť predajca-nepredajca. Takých je ale málo. Stále prichádzate o obrovský potenciál zákazníkov, ktorí nie sú až takí samo-presvedčiví…
P.S. O tom ako odhaliť a odstrániť aj ďalšie prekážky v predaji, budem hovoriť na školení Ako viesť obchodný tím.
Chcete viac tipov na zvýšenie predaja?
|
🙂 viete si predstaviť čašníka vegetariána v Steak house?
veriť firme a produktu je nevyhnutné. Veď za koho kopem? Možno predá, ale jediné čím bude argumentovať je nízka cena, takže bude predávať s nízkym ziskom.
Pekné prirovnanie, Denisa 🙂 Alebo abstinenta ako predavača v predajni s alkoholom…
Uplynulý mesiac som mal dva zážitky. Prvý sa odohral v jednom podtatranskom meste. Po pracovných povinnostiach som dostal chuť na dobrú kávu. Spomenul som si na dobrú kaviareň, ktorú som pred niekoľkými rokmi navštívil. Kaviareň tam ešte bola, síce pod iným názvom a so zmenenou na cukráreň. Ale interiér bol rovnaký, so svojským, ale pre mňa príjemným štýlom. Sadol som si do kresla a čakal na čašníčku. V celej cukrárni bolo max 6 ľudí aj s dámami, ktoré debatovali pri vedľajšom stole a ktoré som odhadol, že môžu byť servírkami. Keď asi po desiatich minútach si ma nikto nevšímal, začal som sa obzerať, vedel som, že niečo nie je v poriadku. Až nakoniec som ho našiel. Nápis nad pokladňou „BEZ OBSLUHY“! Šiel som k pokladni a od toho vedľajšieho stola sa jedna z dám opýtala, či si niečo dám. Heh, asi áno, keď som tu, pomyslel som si. Objednal som si espresso, div sa svete, priniesla mi ho až k stolu. Zhrnutie. V centre hlavného podtatranského mesta je podnik, kde čašníčky ignorujú zákazníkov z dôvodu „bezobslužnosti“ a aj to espresso bolo lavórových objemov. Ak by bola predajcom, ponúkla by mi aj koláčik, ktorý som si pre svoju momentálnu hanblivosť neopýtal, ale pri ponúknutí, by som si ho zaručene dal.
Druhý zážitok bol v našom supermarkete, v oddelení s mäsom. Pani za pultom pri ponuke výrobkov vždy ponúkne ešte niečo a navrhne spôsob prípravy alebo, že jej to chutí s tým alebo oným,… Minule pri pulte stál chlapík. Pani sa ho spýtala, čo si vezme. On sa priznal, že sám nevie. Ako poznám mnohých, ich reakcia by bola: „Vráťte sa, keď to budete vedieť“ alebo „Tak to vám ťažko poradím“. Ale ona nie. Spustila: Máte chuť na párky, alebo tu sme dostali vynikajúcu šunku a tu zasa toto je výborné na guľáš,…. Chlapík odišiel nabalený, ja som len v duchu sklonil pred Pani obchodníčkou.
Ospravedlňujem sa za dlhší príspevok, ale nedalo mi, nepodeliť sa.
Matúš, podľa toho čo píšete to už ani nie je o vzťahu k produktom, ale k práci ako takej. Vďaka Bohu za tých predavačov v mäsiarstve, kde sa sa chvíľu cítite byť zákazníkom. Ak by sme vyberali do obchodov personál podľa Baťovho: „Kto sa nevie usmievať, ten nepatrí do obchodu,“ tak by nám ostali už len tie samoobsluhy 🙂